Bol raz jeden chlapec ktorý sa narodil chory. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 roku mohol každú chvilu zomrieť zil stale len utiahnuty v dome pod dohladom matky. Raz toho už mal dost a tak sa rozhodol že sa pôjde prejstť do mesta, poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Ked sa prechadzal, videl množstvo obchodov ked šiel okolo jedneho obchodu s hudbou, uvydel nádherne dievca asi v jeho veku. Bola to láska na privý pohlad. Otvoril dvere, vstúpil do vnútra nedival sa po ničom inom, iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa nanho s úsmevom a opýtala sa: "Môžem Vám niejako pomôcť?" Behom toho si myslel,že je to ten najkrajsi úsmev,aky kedy vo svojom živote vydel. Pocitil potrebu bozkavat ju prave v tej chvíli koktavo jej odpovedal:"Ano,eeehhh,uuuhhh rad by som si kúpil jedno CD". Bez premyslania zoberie prvé cede,ake mal po ruke. :"Chceš to zabaliť?":dievca sa opytalo z úsmevom. Odpovedal že:"Ano". A ona mu ho išla zabalit. Keď mu ho podala rozlučili sa a on odišiel. Od toho dňa navštevolval ten obchod pravidelne aby si kúpil nieake CD. To dievca mu vždy jednotilve CD balila. On si ich bral domou a zabaléni ukladal do šuflika. Priliš sa hambil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal nešlo mu to. Jeho matka sa pokusala ho v tom podporovať aby sa další deň odvažil, a on sa chitil za srdce a ........... a vošiel rázne do obchodu. Kúpi si CD a ako vždy, dostal ho zabalene. Vzal CD a keď sa ona nepozerala rýchlo jej tam nechal na pulte lístok z jeho telefonym číslom, vybehol z obchodu von.
Cŕŕn!!!Matka zobrala sluchadlo::"Áno?" bola to ona,pýtala sa na neho, matka zacala úplne znicene plakať a povedala: :"Ty to nevieš?.......................Včera zomrel". Bolo príliš dlhe rýcho až na matkyn plač ktory sa ozýval v sluchadle.
Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna,aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať triediť jeho veci. Otrvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalenych CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísane: "Ahoj, si fakt mily chcel by si si nieke somnou vyjsť von? Mam ta rada...........Sarach". S hlasitou emociou otvorila matka ešte jedno CD, a i z toho vypadol papierik, a aj na všetkých ostatných stalo to iste........................................................................................................................................................................... .
Z toho vyplíva ponaučenie. Taký to je život: Nečakaj príliš dlho kým niekomu povieš, čo citiš. Povedz to dnes, zajtra už môze byť neskoro!!!
