Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet zato, že nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a nikdy nič a nikoho nevidela. Každého neznášala, okrem svojho chlapca. On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho vydala. Stalo sa jedného dňa, že sa konečne po dlhom čase našiel darca očí pre túto dievčinu. A tak sa konečne tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného... Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel opýtať: "Tak, teraz keď už uvidíš celý svet, vydáš sa konečne za mňa?" Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež slepý... Začala premýšľať o svojom novom živote a nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš odmietla! Chlapec odišiel smutný preč... O pár dní jej prišiel od neho list, napísaný rukou kamaráta. Mladík jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo: A DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI! Dievca sa spytalo chlapca, ci si mysli, ze je pekna a on povedal nie.Spytalo sa ho, ci by s nou chcel byt navzdy a on povedal nie.Potom sa ho spytala, ci by plakal, keby odisla a on povedal nie.Pocula dost, odchadzala prec.....slzy padali dole jej tvarou a chlapec ju chytil za ruku a povedal.... nie si pekna, si nadherna.Nechcem byt s tebou navzdy, ja potrebujem byt s tebou navzdy.A neplakal by som keby si odisla, ZOMREL BY SOM............
